Bartko potvrdil kvalitu prešovskej rely školy

Vydarená podtatranská premiéra novej posádky Petra Bartka a Tadeáša Pivovarnička. Z obidvoch súťažných dní 48. ročníka Rallye Tatry 2021 si odviezli víťazstvo v triede. 

Nikdy nie je jednoduché naskočiť po dlhom čase do už rozbehnutého vlaku. Vášeň Prešovčana Petra Bartka pre automobilový šport je však taká veľká, že odhodlane prekonal všetky prekážky a využil prvú príležitosť na súťažný návrat. „Naozaj som sa nevedel dočkať štartu,“ priznáva Bartko.

 „Pred súťažou sme urobili iba krátky test funkčnosti, no konečne vyraziť na trať bolo už niečo úplne iné. Organizátori pripravili náročnú, no veľmi peknú súťaž a od prvých kilometrov sme si ju užívali.“ Peter mal vedľa seba vôbec prvýkrát nováčika Tadeáša Pivovarnička a logické bolo aj očakávania, ako si chlapci v kokpite sadnú. „Tadeáša musím pochváliť. Prvý deň bola priorita zohrať sa a potvrdiť si to, čo sme si povedali na obhliadke. S radosťou som potom sledoval, ako sa Tadeáš rýchlo „chytil“ a fungoval, akoby už na sedadle spolujazdca sedel roky,“ nešetrí chválou svojho nového kolegu Peter Bartko.

Dobrý rozpis a dobrý spolujazdec je logickým základom celej automobilovej súťaže. Opak sa hneď prejaví na výsledku. V tomto prípade sa však ukázalo, že si chlapci naozaj sadli. 

„Držali sme nasadenie a pohodu v kokpite, a postupne sme sa zrýchľovali,“ pokračuje Prešovčan. 

Podmienky pod Tatrami však boli vskutku premenlivé. Dôležitú úlohu preto zohrala aj správna voľba pneumatík. 

„Do prvej sekcie sobotňajšej etapy sme neriskovali a obuli mokré gumy. Bola to správna voľba. Predpoveď však naznačovala, že druhá sekcia bude suchšia. Tak sme prezuli. Nestále podtatranské počasie sa nám však vysmialo a na suchých gumách sme museli dávať pozor na mokrej trati.“ 

Pôvodne mala prvá etapa končiť tradičným nočným mestským okruhom. Pandémia však zasiahla aj tu a sobotňajšie finále sa presunulo do Vikartoviec. 

„Podmienky boli priam ideálne. Nesmierne sme si túto nočnú eresku užili a potvrdili ju aj pekným výsledkom,“ uzatvára prvý súťažný deň Prešovčan, ktorý doviezol Seat Ibizu na prvé miesto v triede 12. Slovenský rely šampionát sa totiž v Poprade znova jazdil na dva samostatne bodované súťažné dni. 

V nedeľu súťaž pokračovala druhou etapou a súbojom o ďalšie body. 

„Problémy, ktoré nás trápili s elektrikou sme odstránili a mohli sme sa naplno sústrediť na súboj s Ferom Fusko o víťazstvo v našej triede,“ otvára druhú etapu Peťo Bartko. 

Tá sa jazdila na troch meraných úsekoch, ktoré posádky museli absolvovať dvakrát. Najväčšie obavy štartujúcich vyvolávala nová rýchlostná skúška Ihľany, ktorá sa jazdila na rozbitom asfalte, pripomínajúcom skôr šotolinu, než asfaltovú súťaž. 

„Aj my sme najprv mali rozpačitý pocit, ale ukázalo sa, že to až také zlé nebolo a vychutnali sme si aj tento úsek,“ priznáva Prešovčan jazdiaci na Seate Ibiza od Petra Halušku. „Veľmi nám pomáhali obrovské skúsenosti Petra Halušku, ktorý pod Tatrami mnohokrát štartoval a prišiel nás podporiť. Sme mu veľmi vďační za všetku prácu a cenné rady. Naozaj to malo pre nás veľkú cenu.“

Druhý súťažný deň bolo počasie ešte nekompromisnejšie a zradnejšie. 

„Vyštartovali sme na suchých, ale do druhej sekcie sme už radšej prezuli mokré pneumatiky. To sa napokon ukázalo ako správna voľba a pomohlo nám to aj v súboji s Fuskom, ktorého sme nakoniec dokázali udržať za sebou,“ vraví Bartko. 

V konečnom súčte to pre prešovského pretekára znamenalo dva plné bodové zásahy v triede 12. 

„Náš návrat na súťažné trate hodnotím veľmi pozitívne. Pauza bola príliš dlhá a už sme potrebovali odjazdiť nejakú kvalitnú súťaž. Absolvovali sme veľa cenných kilometrov, ktoré nás posúvajú ďalej. So spolujazdcom sme si hneď na prvýkrát sadli a zistili, že to môže fungovať. Napokon, najlepšie o tom vraví náš výsledok v cieli. V priebehu súťaže sme sa neustále zrýchľovali a aj napriek drobným technickým problémom v prvej etape sme napokon vyhrali v triede po obidva súťažné dni. Sme naozaj spokojní a už teraz sa obaja tešíme na ďalšie preteky,“ bilancuje úspešný víkend pod Tatrami nádejný prešovský pretekár, ktorý nezabúda ani na svoje opory v tíme.

 „Chcem sa veľmi pekne poďakovať za tvrdú prácu celému tímu. Nášmu mentorovi Peťovi Haluškovi, chlapcom mechanikom, našim partnerom a nie menej aj našim fanúšikom. Bez týchto ľudí by sme to nedali a preto im patrí veľká vďaka. Veríme, že sme spolu postavili kvalitný základ pre spoločnú budúcnosť, ktorá nás v tejto perfektnej partii čaká, a čoskoro sa vidíme na ďalšej súťaži.“

Ľuboš Kašický