Ďalšie cenné kilometre pre Petra Bartka

Rivalita „koňarov“ s „vraňarmi“ je krásnym koloritom prešovsko-košických vzťahov a tak prešovská „koňarská“ posádka Peter Bartko - Tadeáš Pivovarníček s radosťou precválala náročnou košickou súťažou.

Peter Bartko patrí medzi nadšených mladých pretekárov, ktorý milujú automobilové súťaže a snažia sa plniť si svoje sny. S rely začal už približne pred desiatimi rokmi, keď robil spolujazdca. Po tejto skúsenosti sa logicky rozhodol presunúť za súťažný volant, pričom posledné dve sezóny jazdí vo farbách ružomberského MOTORTECH RACING TEAM-u. Navigátora mu robí rovnako nadšený Tadeáš Pivovarníček.

 „Obaja žijeme týmto športom,“ vysvetľuje Peter Bartko. „Nemáme veľké oči, len sa snažíme plniť si svoje sny. Preto ďakujeme všetkým, ktorí nám v tom pomáhajú.“ 

Vášnivá posádka Bartko – Pivovarníček sa v aktuálnej sezóne MSR už predstavila na súťaži pod Tatrami, kde zvíťazila v triede 12. V Košiciach sa teraz pokúsila svoj výsledok zopakovať. 

„Ako Prešovčania, trate v okolí Košíc poznáme. Vieme, že sú veľmi rýchle a náročné. Podľa toho sme k tomu aj pristupovali,“ priznáva Peter. „Ešte na poslednú chvíľu pred štartom sme dolaďovali auto, ale potom už náš Seat Ibiza Cupra fungoval ako hodinky. Vlado Šumec s partiou mechanikov odviedli super prácu, Peťo Haluška nám poradil správny setup a vozidlo nás vždy podržalo. Začali sme mäkším nastavením a dopredu sme dali nové stredné slicky. Fungovalo to, no skúsili sme si aj tvrdšie nastavenie do druhej sekcie. Nesadlo nám to a pred záverom sme sa radšej vrátili na mäkší setup. To už však na trati pršalo a my sme nestihli prezuť pred poslednou ereskou na mokré kolesá. Tie sme mali ako rezervu. Aj napriek tomu však sobota nedopadla zle. Vyhrali sme našu triedu 12 a držali pekné ôsme miesto v CEZ3.“ 

Vzhľadom na málo najazdené súťažné kilometre to bol veľmi pekný výsledok, no najväčším zážitkom posádky bola jazda na nočnej trati.

„Fanúšikovia nám pripravili perfektnú atmosféru. Posádky sa cítili ako na Monte Carle, keď okolo trate svietili ohníky, vystreľovali svetlice a ľudia hlasno povzbudzovali každý prejazd auta. Nesmierne nás to motivovalo a musím povedať, že kvôli takýmto momentom tento šport milujeme,“ vyznal sa unavený, no usmiaty Peter Bartko v cieli prvého súťažného dňa.

Druhý deň sa začínal na dlhej a rýchlej Jahodnej, ktorú niektorí poznajú aj z kopcových súťaží. 

„Náš súper, ktorý si už vyskúšal kopce, mal malú výhodu ku ktorej sme mu pomohli aj my zlou voľbou pneumatík. Trať síce bola ešte mokrá, no naše pneumatiky začali fungovať až  v štvrtine trate a v závere sa už prehrievali. Reagovali sme na to ubratím tempa a stratili cenný čas,“ opisuje druhý súťažný deň Bartko. „Ružín je krásna ereska, ale veľmi zradná. Keď sme videli, ako havarovalo niekoľko posádok, tak sme volili radšej rozumnejšiu jazdu. Riziko bolo príliš vysoké a my nie sme takí bohatí, aby sme si ho mohli dovoliť.“ 

A hoci posádka statočne priznala rozumovú voľbu dojazdu, tak časy sa stále držali na úrovni ôsmeho miesta v CEZ3. 

„V triede sme boli iba dvaja a tak bola pre nás väčšia výzva porovnávať sa s ostatnými súpermi v CEZ3. Myslím si, že sme v tomto ohľade nesklamali a máme za sebou ďalší pekný štart s obrovským množstvom cenných skúseností. V tejto sezóne to bol pre nás už posledný štart a preto chcem poďakovať všetkým, ktorí s nami došli až na cieľovú čiaru. Ďakujem skvelým Buschbacherovcom, ktorý nás zobrali do tímu a s ktorými si výborne rozumieme. Veľká vďaka patrí môjmu mentorovi Petrovi Haluškovi, ktorý mi dáva cenné rady zo svojej bohatej kariéry. Perfektnú prácu odviedli všetci chlapci mechanici na čele s Vladom Šumecom, ktorým tiež veľmi ďakujem. Zabudnúť nemôžem na našich verných fanúšikov, ktorí nás podporujú a extra sa chcem poďakovať môjmu spolujazdcovi Tadeášovi s ktorým sme si vybudovali dôveru v kokpite a spolu zbierame cenné súťažné kilometre. Už teraz sa obaja tešíme na ďalšiu sezónu.“ 

Ľuboš Kašický